Príbeh sa krúti okolo hlavného hrdinu Ivana Bazarova, ktorý je majstrom v istom „skladaní“ minulosti, a celkovo o jeho záľube vo veciach minulých, ktoré sú preň síce neurčité, ale on ich vďaka svojmu talentu dokáže vyplniť určitosťou, dotvoriť zvyšné časti skladačky. Ivan taktiež oplýva absolútnym sluchom na veci, ktoré sa nestali, ale mohli; stavia celú históriu neuskutočnených udalostí. V tejto síce útlej knihe sa poctivo mieša realita s imagináciou, nerovnomerne sa pohybujúc v jej časopriestore (a nielen tam). V knihe je cítiť vyzretosť autorových myšlienok, mnohokrát sa filozoficky zaoberá ľahkosťou a zároveň ťažkosťou bytia, jednoduchou pominuteľnosťou. Hneď ako som očami prebehla prvú vetu ma kniha svojou magickou atmosférou nekonečna a dôkladne vyberanými slovami vtiahla do svojich hlbín.

„Do fotografií a pohľadníc (Ivan) inštaloval celé filmy, zabudoval do nich príbehy, čo sa nekonečne vetvia, archivoval osoby v týchto nemých výjavoch, staval históriu, ktorá sa nestala. Aj to, čo sa mohlo stať, je história, a takúto apokryfnú históriu chcel Ivan skúmať...“.

Dragan Velikić s pedantnou presnosťou rozpracoval v knihe všetky detaily, a aj keď sa niektoré navonok zdajú byť trochu zbytočné, práve ony, spolu so zvláštnymi, nie často používanými podstatnými menami, dodávajú knihe tú zvláštnu príchuť (definovateľnú výlučne metaforami). Velikić nám ukazuje úchvatnú neskutočnosť vzájomného prelínania sa ľudských životov, ich enormnú ovplyvniteľnosť všetkým čo vykonáme.

Nedá mi nespomenúť aj preklad knihy – Karol Chmel v tomto prípade predviedol obdivuhodnú prácu – vety sú dôkladne rozpracované tak, aby ste po chvíľke rozmýšľania s výdychom porozumeli obsahu. Obálka knihy nie je ničím zaujímavá, pravdupovediac trochu fádna pri porovnaní s jej obsahom (je to však len detail na ktorý pri čítaní úplne zabudnete).

Na záver musím podotknúť, že táto kniha nie je rekreačným čítaním – donúti vás zapnúť možno aj dosiaľ nepoužívané hemisféry mozgu, a pre ten nezvyk sa niekedy vzpierate, no časom si vás podmaní rovnako ako si podmanila mňa. Naozaj odporúčam.

Dragan Velikič: Prípad Brémy, Kalligram, 2008

Martina Mikušová